Celý svet sledoval, ako Carlos Alcaraz, vzostupná hviezda sveta tenisu, čelí porážke od rúk Novaka Djokoviča vo finále mužskej tenisovej dvojhry na parížskych olympijských hrách. Alcaraz nedokázal potlačiť slzy a potreboval chvíľu na to, aby sa po prehre 7-6 (3), 7-6 (2) s Djokovičom zladi. Sny stať sa najmladším šampiónom všetkých čias a napodobniť triumf Rafaela Nadala boli rozptýlené, keď si musel pripísať iba striebro. Alcaraz otvorene priznal, že tlak hrať za svoju krajinu, Španielsko, ho ťažko zasahoval. Vlastnými slovami povedal: „Cítil som, že som nevyhral zlato a sklial som Hanbu pred španielskym ľudom.“ Napriek svojmu mladému veku 21 rokov, Alcaraz už ochutnal úspech vo štyroch finálových grandslamovkách, no na olympiáde sa stretol s odlišným druhom tlaku. Túžba priniesť domov zlato pre Španielsko ho pohltila a ovplyvnila jeho výkon v najdôležitejších momentoch na kurtu. Napriek prehre sa Alcaraz našiel v pohode v tom, že dal všetko, čo mal. Vyjadril svoju hrdosť tým, že vie, že nechal na kurte všetko. Rozmýšľajúc nad turnajom, uznal jeho význam v jeho kariére a prisahal si, že si túto skúsenosť odnesie so sebou na zvyšok svojho života. Hrať po boku svojho detstva idol, Rafaela Nadala, vo štvorhre, dodalo jeho olympijskej ceste špeciálny nádych. Príchod do Paríža v návale vzrušenia z partnerstva s Nadalom, Alcaraz mal veľké nádeje na úspešnú kampaň. Avšak prehra v štvrťfinále štvorhry otvorila cestu k zameraniu sa na súťaž v dvojhre. Napriek výsledku finále s Djokovičom, Alcaraz uznal výnimočný výkon Srbina a jeho hlad po zlatu. Emotívna cesta Carla Alcaraza na parížskych olympijských hrách síce neskončila zlatou medailou, ktorú si prial, ale bola to osvedčenie jeho odolnosti a odhodlania. Ako sa pohybuje výškami a pádmi profesionálneho tenisu, táto skúsenosť nepochybne ovplyvní jeho kariéru a poháňa ho k snahe o väčší úspech v budúcnosti.
Emotívna cesta Carlose Alcaraza na parížskych olympijských hrách
