Nedávne rozhodnutie FIA zaviesť prísne sankcie za nadávky v motoršporte vyvolalo zmiešané reakcie medzi pretekármi. Carlos Sainz z tímu Williams sa voči týmto opatreniam značným spôsobom ohradil. Úmysel týchto regulácií, ktoré sú súčasťou aktualizácie Športového kódexu, je jasný: zachovať etiketu a predstaviť šport v rešpektovanej forme globálnemu publiku sledujúcemu Formulu 1. Sainz však tvrdí, že tento pokus o vyčistenie emocionálnych výrazov pretekárov je nadmerný a mohol by ohroziť autenticitu športu.
Usmernenia uložené FIA stanovujú prísne sankcie za nevhodný jazyk, vrátane pokút dosahujúcich až 120 000 eur, stratou bodov a dokonca aj zákazom štartu v pretekoch. Toto prísne uplatňovanie pravidiel možno prirovnať k mučiarni, ktorá dusí prirodzený ľudský prejav pocitov—čo je inštinktívna reakcia najmä v stresových situáciách, akými sú preteky F1. Sainz zdôrazňuje potrebu rozlíšiť medzi komunikáciou počas súťaženia a tými, ktoré sa konajú počas oficiálnych interakcií, ako sú tlačové konferencie.
Počas pretekov pretekári zažívajú obrovský fyzický a mentálny stres, čo vedie k spontánnym emocionálnym prejavom—často za použitia expresívneho jazyka ako spôsobu katarzického uvoľnenia. Odobranie tejto emocionálnej výpuste by mohlo znížiť surové vzrušenie, na ktoré sa fanúšikovia motoršportu tešia. Sainz tiež priznáva, že pretekári nesú zodpovednosť za svoje správanie na verejných fórach. Obhajuje potrebu zachovávať profesionalitu v rozhovoroch a médiách, pričom uznáva, že šport slúži ako vzor pre mladých fanúšikov.
„Pretekári F1 by mali byť dostatočne kontrolovaní“ počas verejných podujatí, poznamenáva, pričom zdôrazňuje potrebu elegantného slovníka v takýchto kontextoch. Avšak tým, že navrhuje, aby tieto správania mali byť sankcionované iba v formálnych prostrediach, Sainz podčiarkuje kritický bod: esencia pretekania nie je iba ukážka mechaniky a stratégie, ale tiež živé vyjadrenie ľudskej emócie. Adrenalín, ktorý prichádza so rýchlosťou, súťažou a bojom o víťazstvo, predstavuje úroveň vzrušenia, ktorá je pre motoršport jedinečná.
Taktiež vznáša otázku o cenzúre komunikácie tímov, prax, ktorá bola naznačená prezidentom FIA Mohammedom Ben Sulayemom, vyvoláva množstvo obáv medzi fanúšikmi a pretekármi. Tímové rádiá sú často vysielané so zdržaním, aby sa filtrovali nadávky, ale odstránenie týchto interakcií z ich autenticity by mohlo viesť k strate spojenia medzi pretekármi a fanúšikmi. Emócia, ktorá sa prenáša počas týchto výmen, je neoceniteľná—ponúka divákom pohľad do intenzívnych zážitkov, ktorými prechádzajú vodiči.
Sainz dôvtipne porovnáva túto situáciu s inými športmi, pričom sa pýta na uskutočniteľnosť kontroly vyjadrení športovcov v stresových prostrediach. Môže sa naozaj očakávať, že profesionálni futbalisti budú komunikovať bez akéhokoľvek formy expresívneho jazyka počas kritických momentov na ihrisku? Odpoveď je jasné nie—krása športu spočíva v surovej vášni, ktorú inšpiruje.
Potenciálny dopad prísnejších jazykových politik môže viesť k sterilizovanej verzii Formuly 1, zbavenej emocionálnej intenzity, ktorá pútala publikum. Ako sa motoršport vyvíja, je kľúčové zachovať charakter športu, zabezpečiť, aby fanúšikovia boli svedkami nielen technickej zručnosti tímov, ale aj ľudskosti pretekárov, ktorí čelí výzvam rýchlosti. Keď sú pretekári nútení sa prispôsobovať potlačenému vyjadreniu svojich pocitov, aj šport a jeho naratív môžu nenávratne utrpieť.
Perspektíva Sainza encapsuluje širšiu debatu v profesionálnych športoch: potrebu nájsť rovnováhu medzi zachovaním profesionality a umožnením športovcom autenticky vyjadriť svoju vášeň. Hoci kodex správania je nevyhnutný, nemal by prichádzať na úkor emocionálnej autenticity, ktorá obohacuje šport. Je to práve tento vzájomný súvis medzi charakterom, emóciami a čírou adrenalínom, ktorý tvorí základ Formuly 1, a mlčanie o tomto moze nechať prázdnotu, ktorú ani FIA, ani fanúšikovia nebudú schopní zaplniť.