MotoGP, vrchol svetového cestného pretekania na motorkách, je už desaťročia oslavovaná ako unikátna symbióza extrémneho jazdeckého umenia a najmodernejšej technológie. Táto disciplína je často vnímaná ako miesto, kde schopnosti pretekára a jeho taktika rozhodujú o víťazstve, zatiaľ čo technológia slúži skôr ako podpora alebo pomocník. V posledných rokoch však narastajú snahy regulovať elektronické asistenty, ako sú trakčné kontrola či zariadenia na nastavenie výšky motora, s cieľom zachovať autenticitu jazdeckej zručnosti. Týmto spôsobom chce šport čo najviac zvýrazniť lidský talent a schopnosti, ktoré majú byť hlavným rozhodujúcim faktorom pri súťažení.
Nová stabilizačná technológia a jej rozhorčená debata
Avšak zavedenie nového systému stability control na Veľkej cene Rakúska spustilo ostrú diskusiu, ktorá kladie otázku podstaty športu ako takého. Kritici tvrdia, že tento systém, ktorý upravuje krútiaci moment motora pri šmyku, nie je iba bezpečnostnou inováciou, ale zásadnou zmenou v podstate pretekárskeho umenia. Zatiaľ čo oficiálna vysvetlenie hovorí o znižovaní rizika vysokých strán a zranení, skutočný dopad takéhoto technológií je oveľa hlbší.
Podľa analytikov a odborníkov mení tento systém spôsob, akým jazdí pretekár. Namiesto toho, aby skutočná zručnosť a schopnosti rozhodovali v záverečných koloch, je výkon často ovplyvnený systémami, ktoré môžu odvrátiť stratu kontroly alebo minimalizovať šmyk. Tento krok ide proti plánom, ktoré boli nedávno schválené a smerujú k úplnému zákazu zariadení na nastavovanie výšky motora a systémov na zvýšenie štartovného výkonu od roku 2027. Je teda zjavná rozporuplná situácia – na jednej strane sa šport snaží znížiť závislosť od elektroniky, na druhej strane zavádza systém, ktorý je s týmito snahami v rozporne.
Všetci majú svoj názor: od odporu k optimizmu
Pretekári, ktorí sa považujú za lídrov v tejto disciplíne, ako Marc Marquez a Pedro Acosta, vyslovili jednoznačný nesúhlas s touto novinkou. Marquez, ktorého kariéra je poznačená vážnymi pádmi spôsobenými vysokými šmykmi (najmä nešťastný pád v roku 2020, ktorý takmer ukončil jeho kariéru), dôrazne upozorňuje, že bezpečnosť by mala pochádzať z jazdeckých schopností a skúseností, nie zo softvérových systémov.
Marquez argumentuje, že čím viac elektronických pomocníkov sa do pretekov zavádza, tým menej môže jazdec ovplyvniť výsledok: „Čím viac elektroniky, tým menej rozdielu môžu jazdci urobiť.“ Jeho názor je jasný: takéto systémy môžu podkopať čaro športu a jeho náročnosť, čo je práve to, čo fanúšikovia milujú. Pedro Acosta pridáva svoju kritiku a zdôrazňuje, že technológie sú odrazom širšieho problému – závislosti na systémoch namiesto rozvoja prirodzených schopností a jazdeckej odvahy. Jeho ideál je pretekať s čo najmenším použitím elektroniky, kde by schopnosti, odvaha a stratégia mohli rozhodovať o víťazstve.
Obaja zdôrazňujú, že tieto systémy nielenže môžu znižovať majstrovstvo jazdcov, ale môžu aj zbytočne komplikovať dynamiku medzi človekom a strojom. Šport by sa tak mohol viac premeniť na technologickú súťaž namiesto surovej jazdeckej zručnosti.
Iný pohľad: nádej v schopnosti jazdcov a odolnosť
Naopak, niektorí jazdci a tímy majú odlišný názor. Marco Bezzecchi verí, že hoci elektronika dočasne takzvane „niveluje“ výkon, skutočné talenty nakoniec vždy vyjdú na povrch. Vníma, že aj napriek pokroku technológie je stále možné, aby jazdec využil svoju schopnosť optimalizovať nastavenia a vyťažiť maximum zo svojho stroja. Tento optimizmus naznačuje, že sila jazdca, jeho schopnosť adaptácie a odhodlania ostávajú kľúčové.
V tejto debatě však vyrastajú otázky, či technická podpora je dočasná, alebo či destabilizuje samotný základ pretekania. Je možné, že systém stability je vlastne krok k postupnému odstraňovaniu individuality jazdcov a k vytváraniu homogénnejšieho a menej prekvapivého športu. Táto zmena by mohla odvrátiť pozornosť od podstaty pretekov a premeniť MotoGP na viac strojnú a menej živú súťaž.
Budúcnosť: vyváženie bezpečnosti a umenia jazdy
Dôležitá otázka, ktorú si kladie celý šport, je: je zavedenie systému stability skutočne nevyhnutné pre bezpečnosť alebo ide len o zbytočné zásahy, ktoré podkopávajú autenticitu a podstatu MotoGP? Podporovatelia argumentujú, že zníženie šmyku a záchytov môže zredukovať vážne zranenia a zvyšovať bezpečnosť jazdcov, čo je vždy priorita. História ukázala, že zranenia a smrteľné nehody podnietili intenzívnejšie regulácie.
Na druhej strane skeptici upozorňujú, že tieto technológie môžu skôr maskovať riziká namiesto toho, aby ich odstraňovali. Znižujú prirodzenú vnímavosť a instinkt jazdca pri extrémnych podmienkach, čím môžu viesť k pocitu, že pretek je menej nebezpečný, než naozaj je. Tento prístup môže vyústiť v homogenizáciu jazdeckých štýlov, čo je z pohľadu fanúšikov aj pretekárov nežiaduce.
A čo je ešte dôležitejšie