V sobotu sa v semifinále NBA, ktoré sa konalo v Las Vegas, stretli dve z najlepších defenzívnych tímov ligy. Tento zápas bol zaujímavým vystúpením, kde sa prejavili kontrastné herné stratégie. Prvá polovica zápasu bola opísaná trénerom Oklahoma City Thunder, Markom Daigneaultom, ako „neprehľadná“, čo naznačovalo chaos, ktorý zasiahla strelecké výkony oboch tímov. S príchodom polčasovej prestávky mali Thunder na svojom konte iba 41 bodov a nachádzali sa v tesnom závese za Houston Rockets so stratou jedného bodu.
Polčasová prestávka sa však stala katalyzátorom pre premeny; Thunder sa v druhom polčase prebudili a dokázali nastrieľať neuveriteľných 70 bodov. Nakoniec zápas vyhrali 111-96 a zabezpečili si miestenku vo finále proti Milwaukee Bucks. Prvá polovica zápasu bola ukážkou defenzívnych schopností, no nič, čo by sa dalo opäť prežiť v tejto podobe. Oba tímy sa potýkali s ťažkosťami v streľbe, čo znížilo vzrušenie, ktoré bežne sprevádza play-off zápasy. Thunder sa podarilo len dve trojbodové strely z 18 pokusov, a Rockets na tom neboli o nič lepšie, čo sa odrazilo v atmosfére v aréne, ktorá bola naozaj nízkoenergická.
Rozhodujúcim momentom zápasu bol príchod do druhého polčasu. Dynamické výkony Luguentza Dorta, ktorý sa vrhol za voľnou loptou, ukradol ju a rýchlo vyrazil dopredu, vystrašili súperov a dodali energiu jeho tímu. Jeho ľavou rukou vykonaný dunk zmenil momentum a atmosféru v aréne z lenivosti na nadšenie. Dortova vytrvalosť a odhodlanie ukázali, ako jeden moment môže významne zahýbať rytmom hry.
Po tomto rozhodujúcom momente sa Oklahoma City konečne našla v streleckej rytme. To sa najviac odrazilo v tretej štvrtine, kde sa im podarilo nielen výrazne prekonať Rockets, ale aj predviesť precízne streľby s ohromujúcou štatistikou 5 zo 5 z trojbodovej vzdialenosti po chladnom výkone v prvej polovici. Podľa Jalen Williamsa, hráča Thunder, tím jednoducho potreboval ustáliť sa a dôverovať svojej defenzívnej stratégii, čo im nakoniec otvorilo priestor pre ďalšie ofenzívne príležitosti.
Medzi vyčnievajúce výkony patril výkon Shai Gilgeous-Alexandera, ktorý ukázal odolnosť hráča na úrovni MVP. Prešiel si netypicky pomalým začiatkom, keď minul osem z prvých deviatich striel. No, odhodlaný sa nenechať odradiť, sa v druhom polčase prebudil a zaznamenal 20 zo svojich 32 bodov. Gilgeous-Alexanderova schopnosť prispôsobiť sa pod tlakom nielen odráža jeho zručnosť, ale aj jeho kapacitu viesť, pretože pridal šesť asistencií a päť ziskov.
Isaiah Hartenstein, ktorý si vážil talent Gilgeous-Alexandera, chválil jeho schopnosť resetovať sa a prispievať aj napriek ťažkému začiatku. Synergia medzi hráčmi bola zjavná, pričom Hartenstein dosiahol kariérne maximum so 21 bodmi, pričom často ťažil z asistencií, ktoré mu poskytli jeho spoluhráči, čím ukázal najlepšie aspekty tímovej práce.
Po zápase sa naratív vrátil k defenzívnym identitám oboch tímov. Tréner Daigneault uznal silné defenzívne stratégie Rockets, ale zároveň zdôraznil zlepšenie svojho tímu, keď zápas plynul. Podčiarkol zmenu mentálnych prístupov v druhom polčase, pričom poukázal na to, že Oklahoma City sa stala agresívnejšou v prístupe k vyrovnaniu sa fyzickosti Rockets.
Je dôležité spomenúť, že podľa výskumu ESPN, Thunderov nárast streleckej efektivity—z 14 z 19 vo voľných pokusoch v druhom polčase, v porovnaní so 7 z 23 v prvom—ukázal, aký významný vplyv môžu dôležité momenty mať na rozhodovanie a realizáciu. Odolný výkon Thunder proti Rockets nie je len osamotený incident; reprezentuje ich cestu k finále NBA. S blížiacim sa zápasom proti silným Milwaukee Bucks sa Thunder musia pripraviť na ďalšiu výzvu, pričom sa pokúsia vybudovať na svojich impozantných výkonoch v druhom polčase, a to ešte hlbšie do taktických doladení a mentálnej odolnosti. Schopnosť Thunder prekonať náročný prvý polčas, zahnaný obranou a odhodlaním, ponúka sľubný pohľad na potenciál budúcich úspechov. Iba čas ukáže, či dokážu udržať túto silnú kombináciu odolnosti a tímovej práce proti svojmu ďalšiemu súperovi vo finále.