Bývalý prezident Jimmy Carter zomrel v pokoji v nedeľu popoludní vo veku 100 rokov. Carterovo centrum potvrdilo, že zomrel v láskyplnej prítomnosti svojej rodiny vo svojom milovanom domove v Plains, Georgia. Ako najsamdlhšie žijúci prezident v histórii Spojených štátov, jeho smrť znamená koniec významnej éry nielen pre Ameriku, ale aj pre globálne humanitárne úsilie, ktorým sa zaoberal aj po skončení svojho úradovania.
Carterovo prezidentstvo, ktoré trvalo od roku 1977 do 1981, bolo charakterizované mnohými významnými udalosťami v domácej aj medzinárodnej politike. Medzi jeho úspechy patrila aj nadšená podpora športu, čo najlepšie ilustruje jeho oddanosť tímu Atlanta Braves. Carter sa stal prvým prezidentom, ktorý navštívil víťaza Super Bowlu vo Washingtone, vítajúc Pittsburgh Steelers počas svojho prezidentstva. Tento krok signalizoval novú vzťahovú dynamiku medzi športom a politikou.
Carterovo správanie v medzinárodných záležitostiach malo rovnako významný dopad. V reakcii na inváziu Afganistanu Sovietskym zväzom v roku 1979 sa Carter rozhodol pre kontroverzné rozhodnutie bojkotovať letné olympijské hry v Moskve v roku 1980. Toto rozhodnutie sa transformovalo na širší geopolitický pohyb, do ktorého sa zapojilo viac ako 60 krajín, vrátane Západného Nemecka, Japonska a Číny. Carter v svojich memoároch, najmä v knihe „Biely dom: Denník“, reflektoval na ťažký emocionálny dopad tohto rozhodnutia, uznávajúc ho ako jeden z najnáročnejších momentov svojho prezidentovania. Následný odvetný bojkot olympijských hier v Los Angeles v roku 1984 zo strany Sovietov ilustroval ďalekosiahle dôsledky tohto rozdeleného rozhodnutia.
Napriek jednému obdobiu vo funkcii prezidenta jeho dopad presahoval jeho úrad. V roku 1982 založil Carterovo centrum, kľúčovú neziskovú organizáciu, ktorá sa zaoberá rôznymi otázkami, od verejného zdravia po obhajobu demokracie. Jeho odhodlanie pre ľudské práva mu v roku 2002 vynieslo Nobelovu cenu za mier, čo potvrdilo jeho snahu o podporu pokoja a udržateľného rozvoja po celom svete. Iniciatívy Carterovho centra výrazne zlepšili životné podmienky v marginalizovaných komunitách celosvetovo, čo konštantne reflektovalo prezidentovu oddanosť humanitárnym hodnotám.
Carter je známy aj svojím dlhodobým partnerstvom s organizáciou Habitat for Humanity. Počas viac ako troch desaťročí pracoval vedľa dobrovoľníkov na výstavbe domov pre tých, ktorí to najviac potrebovali, čo demonštrovalo jeho presvedčenie o užitočnosti komunitných služieb a posilnení jednotlivcov prostredníctvom spoločných snáh. Táto iniciatíva nielenže poskytovala strechu nad hlavou, ale viedla aj k inšpiratívnemu kultúrnemu odkazu pomoci, ktorý dodnes rezonuje s mnohými.
James Earl Carter Jr., ako sa volal, sa po skončení prezidentovania vrátil do Georgie, kde žil život plný jednoduchosti a vďačnosti za svoje korene. Jeho vášeň pre šport pretrvávala aj po opustení Bieleho domu; navštevoval množstvo zápasov Braves, pričom sa s jeho manželkou Rosalynn vtipne objavili na „kiss cam“. Tieto momenty ho ešte viac priblížili americkému publiku, ukazujúc viac ľudskú stránku muža, ktorý bol kedysi v centre svetovej politickej scény.
Carterova životná cesta sa začala v Plains, kde vyrastal na rodinnej farme arašidov. V slušnom pokore slúžil v námorníctve, ukazujúc svoju oddanosť povinnosti a službe dávno pred vstupom do politiky. V 60. a 70. rokoch zastával významné posty senátora a guvernéra v Georgii, čo culminovalo jeho zvolením za prezidenta. Jeho skorá diagnostika rakoviny v roku 2015 vyvolala obavy naprieč národom, ale jeho oznámenie, že už nepotrebuje liečbu o rok neskôr, bolo svedectvom jeho vytrvalého ducha.
Carterovo rozhodnutie v februári 2023 vstúpiť do hospicovej starostlivosti zachytilo jeho túžbu stráviť posledné dni obklopený rodinou, skôr než podrobený prísnym lekárskym protokolom, čo hlboko zasiahlo mnohých. Počas svojho života ukazoval nezlomnú lásku a odhodlanie voči svojej rodine, predovšetkým k svojej manželke Rosalynn, s ktorou sa oženil v roku 1946. Jej úmrtie 19. novembra 2023 vo veku 96 rokov pridáva k jeho odkazu emocionálnu hĺbku, keďže zdieľali hlboké partnerstvo po celé desaťročia.
Na záver možno povedať, že život Jimmyho Cartera je tapisériou utkanou z nití verejnej služby, odolnosti a oddanosti humanitárnym cieľom. Keď národ smúti za jeho odchodom, oslavuje aj výnimočný život, ktorý prežil – život poznačený výzvami, víťazstvami a neochvejnou oddanosťou k tomu, aby robil svet lepším miestom. Odkaz Cartera nepochybne pretrvá, in